Jdi na obsah Jdi na menu
Reklama
Založte webové stránky zdarma - eStránky.cz
 


Ryby (Osteichtyes, Pisces) sú výlučne vodné stavovce. Ich koža je slizovitá a sú v nej šupiny rôznych typov (cykloidné, ktenoidné, ganoidné). U väčšiny rýb je už kostra kostená. Chrbtica je rozdelená do stavcov a pôvodná chorda je zatlačená do zvyškov, ktoré sú medzi telami jednotlivých stavcov. Z bočných výbežkov stavcov sa v prednej časti tela tvoria rebrá, ktoré spevňujú steny brušnej dutiny. V oblasti párových plutiev (prsné a brušné) sa vytvárajú kosti, ktoré tvoria základ budúcich končatín. V oblasti prsnej plutvy sa tvorí lopatkové pásmo a v oblasti brušných plutiev panvové pásmo. Ani lopatkové ani panvové pásmo nie je spojené s chrbticou, obe sú voľne uložené vo svaloch.

Dýchacím orgánom sú vnútorné žiabre uložené na 5 pároch žiabrových oblúkov. Žiabre sú tvorené zo silno prekrvených lupienkov (= žiabrové lístky) a sú prekryté skrelami.

Srdce rýb je dvojdielne, má 1 predsieň a 1 komoru. Z komory prúdi krv do tepny, ktorej bočné vetvy vedú do žiaber. V žiabrach sa krv okysličí a prechádza do chrbtovej tepny, ktorá sa vetví a vedie krv k jednotlivým orgánom. Odkysličená krv sa zbiera žilami, ktoré sa spájajú a vedú krv do predsiene srdca.

Tráviaca sústava je jednoduchá. Za ústnou dutinou nasleduje hltan a pažerák. Pažerák sa rozširuje v žalúdok. Črevo je málo diferencované. Vyliačením prednej časti pažeráka vzniká u rýb zvláštny orgán plynový mechúr, ktorý je vyplnený vzduchom. Tlak v plynovom mechúre môžu ryby meniť.

Mozog rýb je päťdielny. Významným zmyslovým orgánom rýb je bočná čiara. Je to kanálik na boku tela ryby, v ktorom sú nervové zakončenia. Tie sa dráždia pohybom vody. Bočná čiara umožňuje rybám orientáciu v tme alebo zakalenej vode. K zmyslovým orgánom rýb patria aj oči, čuchové jamky uložené na hlave a hmatové fúzy po bokoch ústneho otvoru.

Oplodnenie väčšiny rýb je mimotelové (u drsnokožcoch prebieha kopulácia).

Štúdiom rýb sa zaoberá vedný odbor ichtyológia.

Lúčoplutvé ryby (Actinopterygii) majú plutvy vystužené kostenými lúčmi. Patrí sem väčšina dnes žijúcich sladkovodných i morských rýb. V našich tokoch a vodných nádržiach sa najčastejšie vyskytujú: kapor obyčajný (Cyprinus carpio), lieň obyčajný (Tinca tinca), jalec hlavatý (Leuciscus cephalus), mrena obyčajná (Barbus barbus), ostriež obyčajný (Perca fluviatilis), zubáč obyčajný (Stizostedion lucioperca), pstruhy (Salmo spp.), šťuka obyčajná (Esox lucius) a i.

Stopkatoplutvé (Crossopterygii) majú kosti lopatkového a panvového pásma uložené vo vlastnej svalovine a sú schopné podopierať telo. Sú základom budúcich končatín. Stopkatoplutvovce sú predkovia všetkých štvornohých stavovcov.

Latiméria divná (Latimeria chalumnae) je jediným dnes žijúcim druhom tejto podtriedy rýb. Vedci sa dlho domnievali, že táto skupina rýb vyhynula pred 70 mil rokov. V roku 1938 však takúto rybu ulovili pri Madagaskare. Latiméria dosahuje dĺžku 1,9 m. V súčasnosti je predmetom intenzívneho bádania, ako aj bohatým zdrojom prekvapujúcich objavov.Chrupkokostnaté ryby (Chondrostei) sa vo fylogenéze nachádzajú niekde medzi drsnokožcami, ktoré majú chrupkovitú kostru, a kostnatými rybami. Najpočetnejším rodom sú jesetery. Jeseter ruský (Acipenser gueldenstaedti) dosahuje dĺžku 2,3 m. Žije v Kaspickom a Čiernom mori. Je to cenná, hospodársky významná ryba. Patrí medzi najčastejšie lovené jesetery. Ikry jesetera sa spracúvajú na čierny kaviár.

Ďalším zástupcom je vyza veľká (Huso huso), najväčšia z jeseterovitých rýb, ktorá môže dosiahnuť dĺžku až 5 m. Vyza žije v Kaspickom, Čiernom a Azovskom mori, často sa vyskytuje i v dolnom toku Volgy, na Morave a Váhu. Má krátky trojuholníkový rypáčik, ploché fúzy a chrbtové štíty, ktoré sú zvýšené len v strede.

Platesy (Pleuronectiformes) obývajú väčšinou tropické a subtropické moria, menej druhov žije v miernom pásme a len niektoré druhy zasahujú do polárnych vôd. Vedia sa farebne prispôsobiť podkladu. Mnohé druhy sa zahrabávajú do podkladu tak, že im z neho trčia iba oči. Vedia hýbať každým okom osobitne. Patria sem predovšetkým platesy (Pleuronectes) a halibuty (Hippoglossus).

Do radu slede (Clupeiformes) patria: lososy (Salmo), pstruhy (Salmo), hlavátky (Hucho), šťuky (Esox), slede (Clupea), sihy (Coregnus), sivone (Salvelinus), blatniaky (Umbra).

Do radu kapry (Cypriniformes) zaraďujeme: kapry (Cyprinus), karasy (Carassius), liene (Tinca), plotice (Rutilus), jalce (Leuciscus), pleskáče (Abramis), bolene (Aspius), čereble (Phoxinus), mreny (Barbus), hrúzy (Gobio), číky (Misgurnus), slíže (Noemacheilus), pĺže (Cobitis), sumce (Silurus). Je to najpočetnejší rad lúčoplutvých rýb.

Rad úhory (Anguilliformes) zastupuje druh úhor obyčajný (Anguilla anguilla).

Rad tresky (Gadiformes) zastupuje treska obyčajná (Gadus morhua), ktorá veľmi užitočnou rybou známou takmer na celom svete. Tresky merajú často 1 m i viac. Obývajú plytké chladné vody. Citlivosť na teplotu je hlavnou príčinou striedavých úspechov pri jej love. Stačí totiž, aby bola teplota vyššia než obyčajne, a tresky odtiahnu na sever do chladnejších vôd.

Rad ihly (Syngnathiformes) zastupuje zvláštna ryba koník morský (Hippocampus hippocampus).

Kaprozúbky (Cyprinodontiformes) sú malé akváriové rybky. Gupka - "pávie očko" - (Poecilia reticulata) sa vyznačuje výrazným pohlavným dimorfizmom.

Rad ostrieže (Perciformes) zastupujú rody: ostrieže (Perca), zubáče (Stizostedion), hrebenačky (Gymnocephalus), kolky (Zingel), tuniaky (Thunnus), makrely (Scomber), hlaváče (Gottus).