Jdi na obsah Jdi na menu
Reklama
Založte webové stránky zdarma - eStránky.cz
 


Sú nezávislé, ladné pôsobiace skryto žijúce zvieratá. Patria medzi najúspešnejšie
mäsožravce. Sú vyzbrojené ostrými zubami na trhanie mäsa a silnými pazúrmi na chytanie koristi a šplhanie sa po stromoch a skalách. Možno medzi nimi rozlíšiť dve skupiny - veľké a malé mačkovité šelmy. Voľne žijúce mačkovité sa vyskytujú v lesoch, trávnatých biotopoch i lesných oblastiach, domáce mačky sú ako miláčikovia domácností rozšírené po celom svete.

LEOPARDY:
-ladné a silné mačkovité šelmy žijúce samotárskym životom. Hranice svojho životného priestoru si značia pachovými značkami a hlasným revom. Ich vrčanie niekedy znie ako pílenie hrubého dreva. Pri striehnutí na korisť ich dobre maskuje škvrnitá srsť. Jedince žijúce v lesoch majú tmavšie sfarbenie s väčším množstvom škvŕn, aby v tienistom prostredí lepšie splývali s pozadím. Leopardy často odpočívajú v tieni pod skalami alebo vysoko v korunách stromov, presne tam, kde chodia aj opice - ich prípadná korisť. Leopardy lovia aj vtáky, zajace, diviaky bradavičnaté a malé antilopy.
Stromové šelmy:
Leopardy obláčikové trávia väčšinu času na stromoch. Lovia v noci. Ležiac na konári trpezlivo striehnu na králiky či mláďatá byvolov. Pri skoku na korisť im veľmi dlhý chvost (meria približne 65 cm) pomáha udržiavať rovnováhu.
Čierny panter:
Niektoré leopardy prichádzajú na svet celkom čierne. Pri bližšom pohľade im vidno na srsti rovnaké škvrny, ako majú ostatné jedince, ktorými môžu byť aj ich vlastný súrodenci.
Nádherná srsť:
Leopardy majú nádhernú srsť, ktorá môže mať žlté až sivé sfarbenie. Čierne škvrny majú usporiadané do ružíc. Stred ružíc majú - na rozdiel od jaguárov - prázdny. Dlhým škvrnitým chvostom udržiavajú na strome rovnováhu. Leopardy sú dravé, nie však také veľké ako levy či tigre.
Na snehu:
Leopard snežný je vrcholový predátor zasnežených horských lúk Himalájí. Robí veľké skoky ponad úžľabiny a obratne sa šplhá po obnažených skalných útesoch, kde prenasleduje ovce, kozorožce a iné zvieratá. V zime schádza za korisťou do nižších polôh a skrýva sa v lese.
Na strome:
Leopardy majú silné nohy a ostré pazúry. Vedia sa vynikajúco šplhať po stromoch a často celý deň prespia na konári. Na stromy si odnášajú aj zvyšky ulovenej koristi - tam je totiž nedostupná pre iné predátory. Leopard je taký silný, že dokáže vyliezť na strom aj s veľkou zdochlinou v papuli.
Starostlivosť o mláďatá:
Samice leopardov zvyčajne vrhajú tri slepé mláďatá. Prvých šesť týždňov zostávajú v úkryte a opúšťajú ho, až keď mláďatá dokážu matku nasledovať. Samica sa o ne stará dovtedy, kým sa nevedia o seba postarať (18 mesiacov až dva roky). Potom ju mladé leopardy opustia a začnú žiť samotársky.
Škvrnitý lovec:
Leopardy sú tichšie a prefíkanejšie ako levy. Lovia v noci, pričom môžu striehnuť na korisť aj na strome. Korisť usmrcujú zahryznutím do hrdla, alebo tak, že jej zlomia väzy. Veľké zviera môžu žrať aj niekoľko dní.
Život na snehu:
Leopard snežný má v zime mimoriadne hustú srsť, ktorá ho chráni pred chladným himalájskym počasím. Okrem toho má široké chodidlá pokryté srsťou, vďaka čomu sa nezabára do snehu. V lete, keď je počasie prívetivejšie, sa mu srsť preriedi, hoci vystupuje až do nadmorskej výšky 3600 metrov nad morom.

TIGRE:
-najväčšie a najsilnejšie mačkovité šelmy na svete.Najväčším poddruhom je tiger pásavý ussurijský, ktorý môže dosahovať dĺžku až dva metre a vážiť toľko, ako tri dospelé osoby dohromady. Veľké rozmery a hmotnosť mu umožňujú loviť aj veľkú korisť, napríklad jelene či dobytok. Prírodovedci raz pozorovali jedného tigra, ako sám vliekol uloveného byvola, ktorým trinásť mužov nedokázalo ani pohnúť. Pásavé sfarbenie poskytuje tigrom v lesnom prostredí plnom tieňov dokonalé maskovanie. Preto sa môžu zakrádať celkom blízko ku koristi a potom na ňu znenazdajky vrhnúť a strhnúť ju ostrými zubami a pazúrmi.
Vrcholový predátor:
Medzi hlavné prednosti tigra patrí schopnosť nepozorovane sa zakrádať. Korisť usmrcuje zahryznutím do šije (zlomí jej väzy) alebo do krku (udusí ju). Ak ju uloví na otvorenom priestranstve, odtiahne ju do ústrania.
Starostlivosť o mláďatá:
Mláďatá sa živia materským mliekom asi šesť mesiacov. Rodia sa slepé - oči otvárajú, až keď majú dva týždne. Ak sa ocitnú v ohrození, samica ich prenesie na bezpečné miesto.
Bystré zmysly:
Tigre sa pri love spoliehajú na svoj zrak a sluch.Lovia v noci, pričom v slabom svetle vidia asi šesť krát lepšie ako človek. Oči im v tme "svietia" preto, lebo sietnicu majú vystlanú vrstvou, ktorá odráža svetlo. Orientovať sa v tme im pomáhajú aj hmatové fúzy.
Lesný lovec:
Tigre žijú na teplých stepiach, v lesoch, mokradiach i džungli, najmä v Indii a Indonézii. Vo všetkých týchto biotopoch im čierne pásy na srsti znejasnujú obrysy tela a dobre ich maskujú pri love koristi. Tiger žije aj na Sibíri, a to aj v studených zasnežených oblastiach.
Kostra:
Tiger má silnú a ohybnú kostru. Veľké lopatky poskytujú dostatok priestoru pre úpony mohutných svalov. Hrudný kôš chráni veľké pľúca a srdce tigra.Kosti zadných končatín sú očividne dlhšie ako kosti predných nôh.
Belšia srsť:
Vedci rozoznávajú osem poddruhov tigra, ktoré sa líšia napríklad sfarbením, podľa miestnych podmienok. Všetky poddruhy majú na tele tmavé pásy, i keď niektoré ich majú svetlejšie. Vzácne sú biele severoindické formy s veľkými pásmi, ktoré však dnes žijú najmä v zoologických záhradách.
Grimasa:
Samce tigrov niekedy vyhŕňajú hornú peru a robia zvláštnu grimasu. Pravdepodobne im pomáha dopraviť pach samice k osobitnej štruktúre v nose, pomocou ktorej dokážu rozoznať, či je pripravená páriť sa.
Dvorenie:
Samce tigrov vyhľadávajú samice podľa revu a pachových značiek, ktoré samice zanechávajú. Niekedy zavádzajú medzi sebou neľútostné súboje. Víťaz sa pred párením najskôr nežne obtiera o tigricu. Párenie môže trvať dva dni, počas ktorých sa tigre pária až stokrát.

JAGUÁRE:

-najväčšia mačkovitá šelma Južnej Ameriky a jediným americkým zástupcom skupiny "veľkých mačiek". Podobá sa na leoparda, má však ťažšie telo a nie je taký ladný ani obratný. Aktívny je prevažne v noci. Loví v amazonských lesoch, kde striehne na tapíry, aguti a jeleňovité cicavce. Dokáže uloviť aj ryby, korytnačky a žaby. Dospelé jedince sa stretávajú iba pri párení. Mláďatá po zavŕšení druhého roku života opúšťajú matku a vydávajú sa vlastnou cestou.
Škvrnitá srsť:
Škvrnitá srsť jaguára sa rovnako ako v prípade iných cicavcov skladá z dvoch vrstiev. Spodnú vrstvu tvorí hustá jemná podsada, vrchnú dlhé pesíky, na ktorých sú aj škvrny. Srsť chráni jaguára pred chladom a maskuje ho, keď v lese alebo vysokej tráve striehne na korisť.
Zmysly a schopnosti:
Jaguáre sa pri svojom nočnom love radia vynikajúcim zrakom a sluchom. Za šera sa im doširoka otvárajú zrenice, aby im na sietnicu dopadalo čo najviac svetla. Cez deň, keď odpočívajú, sa im zrenice zužujú a clonia prisilné svetlo. Schopnosti plávať im dodáva možnosti loviť vo vode a sú známe prípady, keď jaguár usmrtil krokodíla.
Samotársky lovec:
Jaguáre majú na rozdiel od iných mačkovitých krátke zavalité nohy, takže na korisť radšej striehnu, ako by ju prenasledovali. Vedia sa dobre šplhať, takže lovia aj na stromoch - najčastejšie opice.
Škvrnitý lovci:
Jaguáre žijú v hustých lesoch a mokradiach Strednej a Južnej Ameriky. Vedia dobre plávať i liezť, nedokážu však rýchlo bežať na väčšie vzdialenosti. Pri love sa preto musia dostať čo najbližšie ku koristi. Zvyčajne na ňu striehnu na zemi, niekedy však čakajú aj na konári, čo prevísa nad zvieraciu cestičku. Keď sa dosýta nažerú, oddajú sa pokojnému odpočinku.

LEVY:

-v pozorovaní s inými veľkými mačkovitými šelmami sa vyznačujú jednou zvláštnosťou - lovia spoločne.
Žijú v rodinných skupinách, ktoré tvorí tri až pätnásť samíc s mláďatami a dva až tri samce.Samice skupiny, čiže levice, sú navzájom príbuzné - môžu to byť staré matky, matky, dcéry, sesternice či tety. Levice lovia pre skupinu potravu, zatiaľ čo samce ich bránia pred inými levmi a hyenami. Spoločne bránia svoje teritórium a potravné zdroje, pričom spoločnými silami dokážu uloviť aj veľké zvieratá, ako byvolce a byvoly. Osamotený lev však nemôže súťažiť o potravu napríklad so svorkou hyen.
Materská láska:
Levice vrhajú každé dva roky približne päť mláďat. Novorodené levíčatá sú veľmi malé a vážia len zlomok hmotnosti ich matky. Matka aj iné levice skupiny ich šesť mesiacov kŕmia materským mliekom, hoci už trojmesačné mláďatá začínajú žrať aj mäso.
Smrtiace samice:
Väčšinu lovu majú na starosti samice. Lovia spoločne, takže dokážu usmrtiť aj veľké zvieratá, ako sú zebry či byvolce. Korisť usmrcujú udusením - zahryznú jej do krku alebo do pysku, takže nemôže dýchať. Vznešený samec:
Samce leva sa líšia od samíc vznešenou hrivou. Samce a samice všetkých ostatných mačkovitých šeliem pritom vyzerajú rovnako. Samce strážia svoje teritórium pred ostatnými samcami revom a zanechávaním močových značiek na stromoch a kameňoch. Sú pomalšie ako samice a korisť ich ľahko zbadá. Preto prenechávajú lov samiciam a prichádzajú až ku pripravenej hostine. Samice ich nechajú, aby sa nažrali ako prvé. Skupina dravcov:
Plavé sfarbenie levov dobre splýva s trávnatým prostredím africkej savany. Levy tak zostávajú ukryté pred zrakmi svojej koristi. Zvyčajne nasledujú čriedy pasúcich sa gaziel, antilop a zebier. Spoločným úsilím však dokážu uloviť aj veľké zvieratá, akým je byvol či žirafa, dokonca aj dospelého jedinca čriedy. Nosenie mláďat:
Levice prenášajú svoje mláďatá v papuli-presne tak, ako to robia domáce mačky. Levíčatám to vôbec neubližuje a vôbec sa tomu nebránia. Samica ich tak môže rýchlo a ľahko preniesť do bezpečia, a to aj napriek tomu, že ich môže nosiť iba po jednom. Mocná lebka:
Levy majú lebku prispôsobenú na lov a na požieranie veľkých zvierat. Majú krátke a silné čeľuste s ostrými očnými zubami a silnými stoličkami, veľké očnice i sluchové otvory preto sa vyznačujú vynikajúcim zajkom a sluchom.
Mláďatá skupiny:
V čase, keď sa dospelé levy vydávajú na lov, mláďatám hrozí mnohoraké nebezpečenstvo od iných mäsožravcov, napríklad hyen a iných levov. Až 4/5 mláďat zahynú skôr, ako sa dožijú dvoch rokov života, Keď skupinu preberie iný lev, pozabíja všetky mláďatá. Stará sa iba o svoje potomstvo. Mláďatá navyše nevynikajú schopnosťou súťažiť o potravu a mnohé zahynú od hladu.

GEPARDY:
-sú najrýchlejšie mačkovité šelmy. Aktívny je cez deň, takže môže prežívať v tých istých oblastiach ako levy a leopardy, ktoré lovia najmä v noci. Tajomstvo obdivuhodnej rýchlosti geparda spočíva v jeho mimoriadne pružnej chrbtici. Keď sa gepard plnou rýchlosťou rúti po savane, jeho chrbtica pracuje ako pružina. Samice žijú skôr samotársky alebo so svojimi mláďatami, samce vytvárajú malé skupinky. Gepardy majú dostatočnú hmotnosť, aby dokázali uloviť gazely a malé antilopy, súčasne sú však aj dostatočne ľahké na to, aby dokázali mimoriadne zrýchľovať.
Úžasná rýchlosť:
Gepard je najrýchlejším suchozemským zvieraťom. Na krátku vzdialenosť dokáže šprintovať rýchlosťou výrazne prevyšujúcou sto km za hodinu. Po 20 sekundách však musí zastaviť, lebo sa priveľmi zohreje.
Pri útoku:
Keď sa gepard zmocní koristi, schmatne ju zubami za krk a drží ju, kým sa nezadusí. Potom musí chvíľu odpočívať, pretože je zadychčaný a prehriaty. Keď sa trocha ochladí, rýchlo sa poriadne nažerie, aby mu korisť neukradli levy, hyeny alebo supy.
Lekcie lovenia:
Gepardy mávajú od piatich mláďat, ktoré zostávajú z matkou asi 18 mesiacov. Najskôr sa pozorovaním od nej učia, loviť, potom to skúšajú samy. Aby samica uživila svoju rodinu, musí byť pri love každý deň úspešná.
Hlavné znaky:
Obdivuhodnú rýchlosť dosahujú gepardy vďaka silným zadným nohám a veľkým chrbtovým svalom tiahnucim sa pozdĺž chrbtice. Gepardy nemajú zaťahovateľné pazúry, takže pri behu im poskytujú záber ako bežecké tretry. Dlhým chvostom udržiavajú pri vysokých rýchlostiach rovnováhu.
Otvorené lovisko:
Gepardy lovia na savanách, kde sa delia o korisť s levmi, leopardmi a ďalšími predátormi. Aby s nimi nemuseli priamo súťažiť, lovia a žerú skôr cez deň, v čase, keď sa iné predátory zväčša radšej skrývajú pred páliacim slnkom. Okrem toho lovia prevažne na otvorenom lovisku a korisť potom odtiahnu na skryté miesto, kde im ju nemôžu ostatné mäsožravce ukradnúť.ň