Jdi na obsah Jdi na menu
Reklama
Založte webové stránky zdarma - eStránky.cz
 


Chameleóni patria k najznámejším skupinám plazov. Ich bizarný vzhľad a neobvyklé chovanie priťahujú pozornosť ľudí už odnedávna. Naše znalosti o biológii, ekológii a etológii väčšiny druhov sú veľmi strohé a mnoho chameleónov je známych len z jedného alebo niekoľkých múzejných exemplárov. Mnoho druhov vymiera ešte skôr, než boli objavení.
Chameleóni sú veľmi zaujímavou skupinou živočíchov, ktorým ľudia odnedávna venovali pozornosť. Ich mnohé zvláštnosti taktiež spôsobili, že si o nich ľudia vymýšľajú rôzne povery, z ktorých mnohé prečkali až do dnešnej doby.

Medzi chameleónov patria druhy veľmi malé, tak i druhy dosahujúce až obludných rozmerov. Ozajstný trpaslík je Brookesia minima, dosahuje maximálnu dĺžku 33 mm (samci 28 mm, mláďatá len 14,5 mm), patrí tak k najmenším plazom vôbec. Väčšina druhov dorastá do dĺžky 15 – 35 mm. Najväčším africkým kontinentálnym druhom je Chameleo (Trioceros) melleri, meria cez 60 cm. Najväčším chameleónom vôbec je Chameleón obrovský z Madagaskaru Furcifer oustaleti, ktorý môže dosahovať dĺžku až 80 cm.
Jazyk a príjem potravy
Ďalšou špecialitou chameleónov je extrémne dlhý vymrštiteľný jazyk. Jazyk je u väčšiny chameleónov rovnako dlhý ako ich telo. Príjem potravy u chameleónov je veľmi zložitý proces (pretože prebieha v zlomkoch sekundy), na ktorom sa podieľa prakticky celý oporný a pohybový aparát chameleóna. Vymrštenie jazyka a jeho zatiahnutie späť zaisťuje jazyková svalovina usporiadaná do pozdĺžnych a kruhovitých snopcov, taktiež aj svaly spájajúce sa cez jazylku až po hrudnú kosť.
Lov
Chameleóny sa ku koristi pomaly približujú, pričom ju lokalizujú zrakom. Každé oko sa môže pohybovať nezávisle všetkými smermi a je vyvýšené. Svalnatý jazyk je veľmi dlhý, s lepkavou, priľnavou špičkou. Keď je korisť v dosahu, chameleón bleskurýchlo vystrelí jazyk, korisť chytí na špičku a vtiahne do úst. Chov
Chameleóny majú povesť zle chovateľných zvierat, ktorým sa majú chovatelia radšej vyhnúť. Toto
tvrdenie sa však nezakladá na pravde. Faktom však je, že chov chameleónov má veľa úskalí. Základom úspechu chovu je v dobrom „chovnom materiále“, dostatkoch serióznych informácií o prostredí, v ktorom jednotlivé druhy žijú a v skúsenostiach s nimi. Chov chameleónov nie je vhodný pre začínajúceho chovateľa. Mladým chovateľom sa doporučuje najprv začať s chovom menej problematických plazov, konkrétne jašterov.
Niektoré druhy chameleónov prežívajú v zajatí len niekoľko mesiacov.

Mnohé druhy sa však v prírode dožívajú len veľmi nízkeho veku – dva alebo tri roky. V drvivej väčšine prípadov sú z voľnej prírody importovaní dospelí chameleóni, to znamená minimálne 1 rok starí, alebo sú taktiež tesne pred smrťou. Tento včasný úhyn nemusí byť príčinou zlého transportu, ale je prirodzený a logický. Chameleoni odchytení ako mláďatá sa v zajatí dožívajú oveľa vyššieho veku. -
Strava a výživa
Typ stravy – najčastejšie sa podávajú cvrčky, múčne červy (ťažko stráviteľné – používať len občas), muchy, nočné motýle, šváby, lúčne kobylky, cikády, voľne chytený hmyz a dospelé zvieratá aj mláďatá myší. Niektorí jedinci prijímajú aj rastlinnú stravu – paradajky, čerešne, jahody, banán, hrach, jablko.
Obmedzenie stresu
1. Umiestnenie terária na málo frekventovanom mieste
2. Chovať chameleóna osamote, z dohľadu iných chameleónov
3. Odstrániť všetky plochy, kde môže vidieť svoj obraz
4. Nevystavovať ho množstvu ľudí
5. Nechytať ho nasilu, keď sa bráni
Zmena farby
O chameleónoch sa často hovorí, že menia farbu kvôli maskovaniu, zmena sfarbenia však u väčšiny slúži aj ako dôležitý spôsob vzájomnej komunikácie .Samce upútavajú pozornosť samíc tým, že prudko zmenia farbu. Samice zasa menia farbu po oplodnení, čím dávajú najavo svoj nezáujem o ďalšie párenie. Na záver by som si dovolila citovať jednu prapoviedku obyvateľov Madagaskaru, ktorá sa vzťahuje k našej téme: „Vezmi si príklad s chameleóna. Dívaj sa dopredu, nezabudni sa dívať dozadu a buď vždy v strehu“.